STORYTELLING
|
|
|
|
Opanyin Bεεko nye ne yer Ɔbrawɔdan tsenaa ekura bi ase. Wɔwoo mba mbanyimbasia ebiasa: Pesie, Maanu na Mensă. Mensă yε abofra a ɔdwe na ɔyε somakɔr. Mensă edzi mfe du. Maanu edzi mfe duebien na Pesie edzi mfe duanan. Da kor ewimbir bi Ɔpanyin Bεεko frεε ne yer na mbofra no dze too hɔn enyim dε, orubotu kwan ekedzi paa wɔ beebi a wɔrepaa keteke kwan no. Ɔpanyin Bεεko yii nkyirefua ebiasa fii kotoku bi mu na ɔkyεε no nkor kor dze maa ne mba no. Ɔsee hɔn dε, “Hom nhwε hom maame yie na hom nhwε hom ho yie.” Ahanamakye no, Ɔpanyin Bεεko sii mu tuu ne kwan. Anapa no, Pesie nye Maanu noaa hɔn nkyirefua no na wodzii. Mensă dze ne nkyirefua no maa ne mame dε ɔmfa nto akokɔbaantan n’ase ama oehuan kyirefua no. Maame Ɔbrawɔdan dze kyirefua no too akokɔbaatan n’ase. Enndzi nda ahen biara na akokɔbaatan no huaan Mensă ne kyirefua no. Nokwar, mpanyimfo kă dε, “adze a ɔbεyε yie nnsε da.” Mensă ne kyirefua no huanee bεyε akokɔber. Annkyεr biara na Mensă n’akokɔber no hyεε ase dε ɔrotow nkyirefua. Akokɔ no toow nkyirefua pɔr pɔr akrɔn. Ber a akokɔ no huaăn ne nkyirefua no, Mensă nyaa nkokɔber anum na enyin anan. Mensă n’enyiwa gyee pii. Mensă hwεε ne nkokɔmba yie ma akorɔma annkyer no mu kor mpo. Nkokɔ yi nyinii ma aber no hyεε ase dε hɔn so worɔtow. Mensă nyaa nkokɔ pii ma ɔkăă kyerε ne maame dε ɔntɔn enyin no bi mfambɔ ne ho akɔhoma. Maame Ɔbrawɔdan dze akokɔ sika no bi tɔɔ mbofra no hɔn sukuul ntar na mbuukuu. Ɔpanyin Bεεko wɔ akwantu mu no, wɔhɔ wɔhɔ a, na ɔamona fie na ɔato nkra dε no ho yie. Ɔpanyin Bεεko atu kwan bεyε mfe ebien. Da kor bi na Maame Ɔbrawɔdan nyaa nkra fii ne kun hɔ dε borɔnya ɔreba afe n’eweie no, ɔbεba fie. Iyi bεyε enyigyesεm kεse wɔ fie hɔ osiandε nna hɔn nyina afe no. Mensă kăă kyerε ne maame dε ɔntɔn ne nkokɔ enyin no bi ma sε ne papa ba fie a, wɔdze sika no bi ato pon dze ama no akɔaba. Afei so Mensă yεε no dε ne maame mfa nkokɔ no so bi nyε edziban ma wɔmfa ndzi borɔnya soronko. Da a adze rebεkyẽ ma borɔnya esi no, Mensă kɔr gua mu dε ɔrokɔtɔn ne nkokɔ no bi. Ɔpanyin bi baa Mensă hɔ dε ɔbɔtɔ ne nkokɔ no. Wogu do ridzi nkokɔ no bo ano ara na ɔpanyin yi hun no dε ne ba Mensă na ɔrotɔn nkokɔ no. Mensă dze oennhu dε n’egya na ɔnye no ridzi bo ano no. Ɔpanyin no tɔɔ nkokɔ no nyina na ɔserεε Mensă dε ɔmfa nkogya no wɔ ne fie. Mensă bisaa papa no dε ne fie wɔ hen. Papa no kaa dε ne fie nye Mame Ɔbrawɔdan ne fie. Hɔ na Mensă rebohu dε ne papa na ɔnye no rekasa no. Mensă tui baam ne papa na ohuahuaa no maa no ak]aba. Ɔgyee ne papa ne bɔtɔ no dze kaa nkokɔ no ho. Enyigye dodow ntsi Mensă tuu mbirika dzii kan kɔr fie kεsee dε ne papa aba. Mbofra no nyina dze ose na enyigye dze behyia hɔn papa kwan nye no kɔr fie. Borɔnya n’ewimbir no, Maame Ɔbrawɔdan too pon kεse dze frεε ebusuafo baa bεmaa no kun akɔaba. Maame Ɔbrawɔdan yεε edziban pii, na ebusuafo no so dze edziban ahorow pii bae. Enyigye a osii hɔ dze, ɔsε w’enyi na ɔnnsε wo kakyerε. Pesie na Maanu yεε dε wɔrefa akokɔnam no bi edzi no, Mensă tseăă mu see hɔn dε: “Ɔba nyansafo na odzi nkyirefua a, ɔbɔ biew mu”ntsi wɔmfa akokɔnam a wɔafa no nto hɔ. Ɔpanyin Bεεko tsee dεm no, obisaa Mensă dε ɔnkyerε asεm a okăe no ase. Mensă kyerε mu kăă dzaa osi ber a hɔn egya tuu kwan no. Iyi na mpanyimfo dze ayε asεnkă dε: “Adzepa bεba da bi.” Ntsi sε ridzi wo nkyirefua na akae dε rewe wo nkokɔ ara nye no. Nsembisa 1. Ber a Ɔpanyin Bεεko maa ne mba nkyirefua na ɔkăă dε wɔnhwε hɔn maame no, nna ɔkyerε dεn? 2. Mensă yεε dεn hwεε ne maame? 3. Sε wɔkă dε boa w’awofo a, ebεnadze na mbofra tum yε dze boa hɔn awofo? 4. Aponto ase wɔyε dεn? Aber bεn na nkorɔfo tɔ dε wɔto pon? 5. Ebεn esuasεm bi so na inya no dεm okodzi yi mu a edze bεyε mfatoho wɔ w’abrabɔ mu? English translation
The wise child is the one who cracks into a bone even when s/he is eating an egg. There once lived a man who had three children (boys) with his wife. They lived in a small town. They were happily married and the children had been raised very well. one day, the man called his sons together and told them that he was going on a journey and that he would be gone for some time. One day the father returned home. They had a big feast to welcome him back. When they sat down to eat, the oldest son reached out for a chicken drumstick. The youngest son snatched the drumstick from his brother. He said to his senior brother, "The wise child is the one who cracks into a bone even when s/he is eating an egg." The father was taken aback on hearing that statement. He asked for an explanation. The youngest then explained how his two older brothers had eaten their eggs soon after he the father set out on his journey. He, the youngest son was the one who had his egg hatched that yielded the chicken that were used for the food they were about to eat. If the older boys wanted to crack into bone, they would have not eaten their eggs. This story teaches the moral of delayed gratification.
Akyekyedeε se: Ohia ma adwen The tortoise says: It takes thinking and planning OHIA MA ADWEN Anyenkofo beenu bi tsenaa ase mber bi a wɔabesen kɔ. Hɔn nye osuă na akyekyer. Hɔn anyenkoye sɔɔ twann de ahwea mu bankye no fufu. Da kor bi osuă ne maame dae a, ɔannsoer. Ɔnam de nyimpa fa nyenko dze sie ansaana oenya amandze ntsi, osuă soma egya epan de ɔmbese ne nyenko berebo akyekyer eyi de epesi na fundahɔ no wɔreye no wɔ dɔtɔ mu wɔ dupɔn kese bi no nkɔn mu. Akyekyer seree ɔsomafo no kwan na ɔsoeree keheen ne pia mu. Akyekyer tuu no ho egyina na ntsem ara, ohun dza ɔbeye. Ɔsanee besee epan de: “Matse; mbom mibedzi kan wɔ epesi no ase hɔ dem ntsi, se ifi fie rokɔ a, ɔno si ha na befa m’akyekyedze a medze bɔkɔ eyi no, na fa bre me osiande murunntum nnsoa m’akyekyedze yi ma memmfa mmfow dupɔn no ma ɔnnye yie.” Epan gyee pen na opuei. Afei, akyekeyer see ne yer de: “Ɔdɔ, fa m’eyitam nye me mpabowa no na fa kă mo ho kyekyer me wɔ bɔtɔ mu. Iwie a, fa bɔtɔ no to ha na se epan ba a, se no de medzi kan kɔ dadaada ntsi ɔmfa me akyekyedze yi nkɔto eyiadze hɔ wɔ dupɔn kese no no nkon mu.” Ɔyerpa so tsiee no kun ne nhyehyee no na ]yee no dem. Annkyer koraa na epan n’enyim wora! Epan befaa amonadze no tuaa n’ano na otu faa dze ker eyiadze hɔ. Okebisaa no, ɔyee no nwanwă de akyekyer nnkodur hɔ. Wɔkyeree no ahɔhodan no ma ]dze amonadze no kɔtoo mu bɔkɔɔ. Nna akyekyer noara nyim mbre obesi esian pɔw no na oepue efi bɔtɔ no mu. Ɔyee de ɔmaanam dze no ho rekă ha no, wɔnkɔhwe a, ɔbentsen na oetutu n’edzinkratam egu no do hom na oriyi akyeă dze reba yi. Ɔhyehye n’ahenmba mpabowa na ɔdze kɔben abɔ ne tsir na oritsiatsia twom, twom, twom. Obiara no ho boow no. Dodow ara hɔn asem nye de, yehu akyekyer ne mbae mu, na yebɔhwe no nkɔree mu. Akyekyer dzii ne nyenko osuă atwewă de mbre ɔfata ma ɔdze yee ne mame n’eyi no ferenkyemm. Afei odzii kan kaa epan n’adwen bio de, se eyi no tu apo a, ɔno ɔmbɔ mbɔdzen nkɔ ahɔhodan mu hɔ na ɔnkefa no bɔtɔ no ndzi kan nkema ne yer mma no kakra na nyimpa hia mboa. Epan so yee setsie na somakɔr de mbre ɔse. Aber a enyim rumua ma eyiadzefo etu apo no, akyekyer bɔɔ tom kesesăă no ho wɔ ahɔhodan no mu. Oduaa kwan bi do dze no ho nye ne ndzemba no kyekyeer no ho wɔ bɔtɔ no mu na ɔdze ne se nye n’awereba suoo ano dzendzenndzen. Epan so nnyim dza esi. Ɔdze n’ano maa bɔtɔ no do de mbre nkan no ɔyee noara na otuu făă dze amonadze no bree akyekyer ne yer. Epan daan no ho ara na okentsemfo so fii bɔtɔ no mu puei. Ɔdze eyi no ho amandzee pa bɔɔ ne yer. Adzekyee no, asomafo a wofi eyiwuranom hɔ bedaa akyekyer ase no, wobisa no mbre osii kɔr eyiadze hɔ na mbre osii fii hɔ dze baa fie. Akyekyer buaa hɔn de: “Ohia ma adwen, na onyansafo biara dzidzi n’adwen ho.”
Nsembisa 1. Eben abebu na ɔwɔ anansesem yi mu? Kyere kor biara n’ase. 2. Eben ntsi na eyiadzefo no ho boow hɔn ber a akyekyer kopuee hɔ no? 3. Kyerekyere kasafua yinom ase: a. Fenenkyemm b. Atwewă c. Ɔkentsemfo d. Ɔdae a ɔannsoer e. Yi akyeă f. Enyim rumua g. Ɔmaanam dze no ho rekă ha. Onyansafo dzidzi n’adwen ho – iyi n’ase nye den? Here is a pdf version in case you do not have the Gentium font on your computer.
| |
| Return to the CEFIKS Homepage | |